Slovenská budúcnosť v neutralite a nielen klimatickej
Ernest Hemingway pred vyše 80 rokmi napísal román o španielskej občianskej vojne –Komu zvoní hrana. Dnes dramatické udalosti za našou východnou hranicou v mnohom napomínajú situáciu z tej doby. Nezabúdajme, že občianska vojna v Španielsku sa stala overtúrou k 2. svetovej vojne. Tieto stránky sa nevenujú politike, ani histórii. Ale tendencie a posolstvá tak ako vtedy, aj dnes treba brať vážne, aby sa svet opäť neskĺzol do niečoho podobného ako pred 80 rokmi!
Niektorí ekonomickí analytici už dnes avizujú významné zmeny na ekonomickej mape sveta. Posledných niekoľko desaťročí sa svetová ekonomika výrazne globalizovala a japonský vynález dodávateľského systému „just -in -time“, prinášal výrazný nárast ziskov aj v automobilovom priemysle. Tento systém ale vyžaduje absolútnu zladenosť celého dodávateľského reťazca pre finálnu výrobu a zlyhanie akejkoľvek jeho časti prináša producentom výrazné straty.
Čo, keď sa ale zrazu začnú kumulovať nepriaznivé situácie v ekonomike tak, ako sme toho svedkami v poslednej dobe? Sankčná politika je absolútnym popretím zdravého a funkčného systému posledných desaťročí. V tejto vojne nebude víťazov, budú iba porazení – niekto menej, niekto viac. Ekonomicky globalizovaný svet je odsúdený na spoluprácu, v opačnom prípade prežijú len silní a veľmi silní hráči. Priznajme si, Slovensko k týmto nepatrí! Naša exportne orientovaná ekonomika potrebuje trhy odbytu a odveta k nami prijatým sankciám sa nám môže vrátiť v pre nás trvalom uzavretí solventných trhov Ruska, ale aj Číny a iných krajín.
Ale palica sankcii má aj druhý koniec a tým je naša vysoká závislosť na surovinách a energiách z východu. Ten, kto niekedy pracoval v tomto segmente vie, aké obrovské množstvá materiálov k nám prúdia práve z východných krajín. Nie je to len tak často médiami omieľaný plyn a ropa, ale aj uhlie, železná ruda, nikel, vanád, chróm a iné legovacie materiály pre vysokopevné ocele, suroviny pre výrobu niektorých plastových dielov a gumy, paládium pre katalyzátory, hliník, titán, atď, atď… To ani nespomíname vysoko technologické zariadenia ako procesory, opto-elektronické systémy, a pod.
Výsledok – materiály a energetické nosiče ešte stále prichádzajú, ale hrozba zastavenia ich dodávok ženie ceny týchto materiálov a energii do „hviezdnych“ výšok. Výsledkom tohto procesu môže byť váznamná strata konkurencieschopnosti našej produkcie na svetových trhoch. Nezabudnime, že Jaguár -Land Rower už dávno vlastní koncern Tata Motors z Indie a efektivita produkcie jednotlivých závodov koncernu je dnes určite horúca téma rokovaní manažmentu spoločnosti.
Tieto stránky sa prednostne venujú elektromobilite. To, čo vidíme nielen v tomto segmente už dnes, by sa dalo okomentovať slovami: obrovské zbližovanie euro-ázijských gigantov. Čína, ako najväčšia fabrika sveta opakovane vyjadrila podporu Rusku, ako krajine s obrovskými zásobami nerastných surovín a energetických nosičov, silne rozvitým metalurgickým a spracovateľským priemyslom.
Mimo týchto zbližovacích tendencii neostáva ani India, Pakistan, Turecko, Vietnam, Brazília, Argentína a celý rad ďalších krajín. Náhoda? Určite nie! Prebieha tvrdý boj o zdroje a trhy. Čína investuje obrovské zdroje do skupovania nálezísk líthia v Afrike, Čile a inde, a naprieč euro-ázijským kontinentom stavia línie novej hodvábnej cesty s napojením na africké krajiny. Konflikt na Ukrajine – aj keď je to určite tragédia – je len katalyzátorom týchto procesov.
Veľmi zaujímavá situácia sa črtá v ropnom priemysle. V posledných dňoch sme svedkami výrazného nárastu sebavedomia krajín Perzského zálivu, ktoré sú asi najvýznamnejším hráčom na trhu s ropou. Vysoké ceny ropy sú ich eminentným záujmom, o čom svedčí aj odmietnutie rokovaní s USA o navýšení ťažby. Rovnako USA nepochodili s podobnou požiadavkou ani vo Venezuele ( krajina s asi najvyššími objavenými ložiskami ropy), ani v Iráne, ktorý podobne ako Venezuela je dlhodobo pod sankciami USA. Súčasná situácia tieto krajiny „posadila na koňa“ a dávajú to USA patrične na vedomie.
Národy Ázie s veľmi dlhou históriou, majú aj veľmi dobrú pamäť a diplomaciu majú v krvi. Časy západnej a zvlášť anglickej dominancie v regióne, ponižovania pôvodných národov, „ópiových vojen“, či iných foriem vykorisťovania týchto hrdých kultúr, sú už nenávratne preč! Dnes majú šancu ponížiť „západ“ a oni to s veľkou ochotou aj spravia. Takže, pripravme sa na oveľa vyššie ceny ropy a iných surovín v ktorých Európa nie je sebestačná, ako máme dnes.
Pozrime sa na tieto krajiny aj z pohľadu elektromobility. Životná úroveň vo viacerých krajinách združenia BRICS, a EAEU ( euro-ázijskej ekonomickej únie) sa už viac -menej približuje európskej a ich sumárny trh predstavuje viac ako 4 miliardy ľudí, ktorí potrebujú jazdiť. Tieto krajiny majú zdroje, suroviny, ľudský potenciál a prinajmenšom v Číne a Indii aj kapacity na masovú výrobu dostupných elektrických áut. Je možno pravda, že ešte nejaký čas nebudú vyrábať elektromobil kategórie Mercedes EQS, ale to ani nepotrebujú. Zato, už dnes vedia vyrábať „ľudové“ elektrické vozidlá v kategórii aj pod 10 000 Eur a to v státisícových sériách. A v tomto segmente žiaľ, Európa nemá čo týmto krajinám ponúknuť. Vojnu o masový segment elektromobilov európski výrobcovia už dnes prehrávajú a vďaka „múdrej a prezieravej“ politike sankcii, zdá sa že už definitívne!
Komu tu zvoní hrana? Centrá ekonomického vplyvu vo svete sa aj v segmente elektromobilov od Európy vzďaľujú. Na našu škodu! Žiaľ, hlúposť je smrteľná choroba! Kde je v tomto svete miesto Slovenska? Určite má skôr zmysel byť mostom, ako hranicou!
Zdroj
elektro-vozidla
